Poradňa

Je vaša mama roztržitá, ťažko hľadá slová a blúdi na známom mieste? Upratuje váš otec ponožky do chladničky?

Ak si kladiete tieto a podobné otázky, ak krútite hlavou nad nepochopiteľným správaním svojich blízkych, vedzte, že práve toto môžu byť príznaky Alzheimerovej choroby.

Populácia na celom svete starne. Dochádza tak k globálnemu nárastu počtu osôb starších ako šesťdesiat rokov. V dôsledku starnutia ľudstva tak rastie počet ľudí, ktorí trpia rôznymi typmi stareckej demencie a Alzheimerovou chorobou. Demencii predchádza štádium miernej kognitívnej poruchy, teda zhoršenie myslenia, pamäti, znížená schopnosť učiť sa, strata koncentrácie a pozornosti.

Človek zabúda výrazne viac ako predtým, začína byť roztržitý, ťažko hľadá slová, stráca záujem o veci, ktoré mal rád, horšie sa orientuje. Stručne povedané: je iný, v jeho správaní nastala zmena. A to je ten správny čas vyhľadať odbornú pomoc – či už formou návštevy jedného z našich centier, alebo prostredníctvom otázky na tejto stránke.

Napíšte nám. Naša poradňa vám pomôže zorientovať sa v novej situácii, nájsť potrebné kontakty alebo odpovede na vaše otázky. Ak si želáte, aby sme vás kontaktovali telefonicky, uveďte prosím na konci otázky svoje telefónne číslo.

Je to individuálne a dĺžku čakacej doby nie je možné vopred odhadnúť. Voľné miesto pre vášho príbuzného môže byť k dispozícii na druhý deň, o týždeň, o mesiac či neskôr.

Dôležité je, aby ste boli pripravení na informáciu, že máme voľné miesto.

Áno, pri umiestnení seniora nezáleží na mieste jeho trvalého pobytu.

Rozhodnutie o odkázanosti vydané obcou pred 1. 9. 2025 je naďalej platné. V závislosti od druhu sociálnej služby, na ktorú bolo vydané, je možné umiestnenie seniora v zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby alebo špecializovanom zariadení.

Uistite sa, že máte aj doložku právoplatnosti. Integrovaný posudok sa nestáva automaticky právoplatným dňom jeho vydania alebo doručenia poštou.

Informujte sa na príslušnom ÚPSVaR, ktorý posudok vydal.

Pri posudzovaní potrieb seniora a možností zabezpečenia potrebnej starostlivosti vychádzame z aktuálnych lekárskych správ.

Vhodné sú nálezy od špecialistov, ktorých pravidelne navštevuje, a/alebo prepúšťacia správa z poslednej hospitalizácie. V prípade prebiehajúcej hospitalizácie môže ísť o predbežnú prepúšťaciu správu.

Všetky potrebné dokumenty vám vopred zašleme. Dostanete od nás prehľadný e-mail s presnými inštrukciami a informáciami o prílohách, ktoré je potrebné doložiť k žiadosti o uzatvorenie zmluvy.

Radi vám poradíme s ich vyplnením aj s tým, kde a ako ich vybaviť. Celým procesom vás prevedieme tak, aby ste všetko potrebné pred nástupom zvládli bez problémov a zbytočného stresu.

Prijímame klientov, ktorým dokážeme zabezpečiť starostlivosť v rozsahu, aký si vyžaduje ich zdravotný stav.

Na základe predložených lekárskych správ zdravotný úsek posúdi, či sme schopní zabezpečiť primeranú a bezpečnú starostlivosť.

Klientom zabezpečujeme zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, prípadne máme zmluvných všeobecných lekárov alebo psychiatra. Konkrétny spôsob zabezpečenia a spolupráce s lekármi sa môže v jednotlivých zariadeniach líšiť.

Zdravotnícky tím dohliada na zdravotný stav klientov a podľa potreby spolupracuje s všeobecnými a odbornými lekármi.

Áno. Podľa zdravotného stavu a potrieb klienta vieme pomôcť zabezpečiť niektoré odborné lekárske vyšetrenia.

Spolupracujeme s odborníkmi z viacerých medicínskych odborov. Klientom vieme podľa potreby pomôcť zabezpečiť diagnostiku, liečbu bežných zdravotných problémov aj vyšetrenia u odborných lekárov.

V starobe je ťažké rozlíšiť zmeny spôsobené vekom a tie, ktoré sú spôsobené chorobou. Staroba je spojená s prirodzeným úbytkom mentálnych schopností, čo síce nemusí nutne znamenať patologický stav, ale môže postupne prejsť do choroby. Proces starnutia sprevádza nerovnomerné zhoršovanie, napríklad strata pamäti, spomalenie životného tempa, zníženie pohyblivosti, zhoršenie koncentrácie, strata pozornosti a pamäti.

Po 65. roku života dochádza k nárastu počtu osôb trpiacich Alzheimerovou chorobou a ďalšími typmi demencie. Počet ochorení sa logicky zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Zároveň nie je vždy ľahké a jednoduché včas rozpoznať senilnú demenciu. Človek často poruchu nerozpozná alebo ju dokonca maskuje. Mierne poruchy straty pamäti sú okolím tolerované, pretože ostatní sa domnievajú, že sú primerané veku danej osoby a je preto možné ich akceptovať. Závažnejšie poruchy sú často mylne považované za prejavy staroby a nie sú označované ako porucha.

Poruchy schopností, napríklad myslenia alebo výpadky pamäti, si najčastejšie všimneme už počas rozhovoru. Ide o logické chyby. Človek robí nepresnosti, má ťažkosti s hľadaním slov, nedokáže si presne vybaviť udalosti, údaje či dátumy. Na druhej strane sa však niektoré schopnosti, ako je slovná zásoba alebo nadobudnuté vedomosti, nemenia.

Pacienta so zhoršeným myslením, stratou (alebo výpadkami) pamäti privedú k lekárovi najčastejšie práve ťažkosti s pamäťou a myslením. Často sa však stáva, že dotknutá osoba si nič nevšimne a na problémy upozorní lekára skôr rodina alebo priatelia. Postupne však môže choroba viesť až k zmene celej osobnosti. Môže dôjsť aj k zmene emocionálneho správania.

Pamäť môžeme definovať ako schopnosť organizmu zaznamenať, uchovať a následne nájsť určitú informáciu. V starobe dochádza k významným zmenám v jednotlivých oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť. To potom vedie k zhoršeniu pamäťových funkcií. Dochádza tak k výpadkom v krátkodobej pamäti, človek horšie spracováva nové informácie.

Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patria vzdelávacie aktivity, napr. univerzity a akadémie tretieho veku.

Ďalšou významnou aktivitou je trénovanie samotnej pamäti. Trénovanie pamäti môže prebiehať pri akýchkoľvek bežných denných činnostiach. Pre výraznejší efekt je však potrebné trénovať pamäť pravidelne a cielene, a to individuálne alebo v skupine pod vedením trénera pamäti.

Trénovanie krátkodobej pamäti je zamerané na hľadanie vhodných synoným, homoným, antoným, tvorbu anagramov (t. j. slov zložených z písmen vzorového slova) alebo hľadanie viacvýznamových slov (t. j. rôznych významov toho istého základného slova). Ďalej potom na vyhľadávanie slov, ktoré sa rýmujú s daným vzorom, a vyhľadávanie rôznych asociácií.

Cvičenia senzorickej pamäti a koncentrácie sú zamerané na snahu všímať si drobné detaily, ktorými sa líšia dva relatívne rovnaké obrázky, sledovanie „cesty v bludisku“ atď. Patria sem aj cvičenia na rozoznávanie zvukov rôznych hudobných nástrojov alebo prirodzených zvukov z bežného života či hľadanie variácií základnej melódie v priebehu skladby atď.

Dlhodobú pamäť môžeme trénovať napr. pri tvorbe knihy života. Okrem účinku, ktorý má táto metóda na dlhodobú pamäť, môže mať tiež výrazný vplyv na posilňovanie sociálnych väzieb, ak sa do samotného tréningu zapojí širšia rodina a priatelia. Na overovanie vedomostí a znalostí slúžia aj rôzne vedomostné súťaže – a to individuálne, v klubovom alebo rodinnom prostredí.

Je samozrejmé, že starnutie neprebieha u všetkých ľudí rovnako. V starobe nemusí nevyhnutne dochádzať k úbytku schopností. Niektorí odborníci z oblasti medicíny dokonca hovoria o takzvanom zdravom kognitívnom starnutí. To potom charakterizujú tým, že človek má také schopnosti, ktoré zodpovedajú schopnostiam ľudí v strednom veku. Tieto osoby teda nemajú poruchy nálady ani správania.

Podľa odborníkov sa práve patologické starnutie vyznačuje prítomnosťou kognitívnych porúch – teda napríklad stratou pamäti a zhoršením myslenia.

Pri samotnom procese starnutia dochádza predovšetkým k spomaleniu výkonnosti. Človek už nie je schopný dostatočne spracovávať nové informácie a spomienky a následne si ich uchovávať v pamäti. Dochádza tiež k výpadkom v krátkodobej pamäti.

Toto je ovplyvnené pozitívne alebo negatívne vlastným správaním, ako aj sociálnymi a biologickými podmienkami, v ktorých sa jedinec pohybuje celý život.

V tomto ohľade je dôležitá prevencia. Práve tá umožňuje spomaliť proces starnutia.

Najdôležitejšia je prevencia rizikových cievnych faktorov. Medzi ne patrí napríklad ateroskleróza, cukrovka (a to najmä v strednom veku), poškodenie ciev srdca a mozgu. Hlavným prostriedkom, ako týmto zdravotným problémom predchádzať, je úprava životného štýlu. Pokiaľ ide o stravovacie návyky, odporúča sa tzv. stredomorská strava, ktorá zahŕňa vysoký príjem obilnín, ovocia, rýb, strukovín a zeleniny a je spojená so znížením rizika vyššie uvedených ochorení.

Nemenej dôležitý je aj „životný štýl“ človeka. Je dôležité viesť aktívny spoločenský život. Jednoducho byť aktívny. Udržiavať si pamäť napríklad riešením krížoviek, čítaním, kultúrnymi aktivitami, hrami, samovzdelávaním atď. Byť medzi ľuďmi, stretávať sa s priateľmi, rodinou, udržiavať osobné kontakty a vytvárať nové. Na podporu zdravého starnutia je vhodný aj tréning na precvičovanie pamäti, fyzická aktivita zodpovedajúca veku a neustála túžba učiť sa nové veci.

Depresiu možno definovať ako patologicky smutnú náladu, ktorá svojou hĺbkou, dĺžkou ani trvaním nezodpovedá daným okolnostiam. Patrí medzi závažné duševné ochorenia. Je však potrebné si uvedomiť, že nie každú poruchu nálady možno označiť ako depresiu.

Depresívne poruchy majú výrazný vplyv na funkcie myslenia aj pamäte. Často sa preto mylne považujú za fyziologický proces starnutia. Zároveň patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce a najzávažnejšie poruchy v seniorskom veku. Najohrozenejšou skupinou osôb sú seniori žijúci sami, potom tí, ktorí majú najnižšie vzdelanie a sú bezdetní.

U osamelých osôb je príčinou vzniku depresie predovšetkým strata zmyslu života. Depresia môže byť vyvolaná aj stratou sociálnych väzieb, absenciou kontaktov s ostatnými ľuďmi. Dôležité je sledovať varovné signály, medzi ktoré patrí obmedzenie kontaktov s ľuďmi, izolácia, úbytok záujmov, pocit beznádeje, nedodržiavanie denného režimu.

Depresia sa zároveň často označuje za rizikový faktor vzniku demencie v staršom veku. Depresia sama osebe však nemusí mať priamy vplyv na funkcie myslenia a pamäti, ale seniori trpiaci depresiou často nie sú schopní plne využívať svoju pamäť ani myslenie.

Pri depresii sa môžu objaviť príznaky demencie, hovorí sa o „depresívnej demencii“, ktorá môže byť rizikovým faktorom pre degeneratívnu demenciu. Demencia vyplývajúca z depresie môže byť niekedy aj prechodným štádiom alebo fázou vývoja ochorenia od depresie bez demencie k degeneratívnej demencii. U 20–50 % pacientov s Alzheimerovou chorobou je prítomnosť depresie preukázaná a považuje sa za rizikový faktor vzniku tohto ochorenia.

Súčasťou syndrómu demencie sú ťažkosti s vykonávaním bežných každodenných činností. U osôb s miernou poruchou pamäti sú tieto schopnosti zvyčajne zachované. Prechod z miernej poruchy do demencie býva plynulý. K zhoršovaniu dochádza nenápadne a pomaly.

Podľa Americkej Psychiatrickej Asociácie dosahuje u pacienta s demenciou pokles mentálnych schopností taký stupeň, že výrazne narúša vykonávanie každodenných činností. Všeobecne prijatým názorom je, že u pacienta s demenciou sú narušené základné denné činnosti, ako je napr. zvládanie hygieny, samostatný pohyb, príjem stravy. U pacienta s miernym deficitom zostávajú tieto základné schopnosti zachované.

Postupne sa však objavujú ťažkosti v oblasti zapamätávania si termínov, názvov liekov a ich užívania, zvládania finančných transakcií, vypĺňania dokumentov a zapamätávania si udalostí. Niektorí odborníci uvádzajú, že niektoré činnosti každodenného života môžu byť narušené už dva roky pred nástupom samotnej demencie. Zhoršenie sebestačnosti pacientov s demenciou vôbec nesúvisí s vekom, vzdelaním ani pohlavím. Činnosti bežného života sa výrazne zhoršujú s progresiou ochorenia, teda so stratou pamäťových a kognitívnych schopností.

Včasné rozpoznanie demencie nie je vždy jednoduché. Väčšina ľudí si túto poruchu zvyčajne sama nevšimne, alebo sa hanbí a príznaky maskuje. Mierne poruchy myslenia a zabúdanie okolie často mylne považuje za normálne pre daný vek. Zhoršené schopnosti si môžete všimnúť najčastejšie pri bežnej konverzácii. Indíciami môžu byť časté nepresnosti, logické chyby v odpovediach, ťažkosti s hľadaním slov pri komunikácii, neschopnosť spomenúť si na niektoré udalosti a údaje. Pacientov k lekárovi najčastejšie privádzajú ťažkosti s pamäťou a myslením. Často však na problémy upozorní lekára skôr rodina alebo priatelia. Postupne môže choroba viesť až k zmene celej osobnosti, pričom primárnou poruchou býva zhoršenie kognitívnych funkcií, inteligencie a pamäti, často dochádza k zmenám emócií a správania.

1. Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť vykonávať bežné pracovné úlohy. Občasné zabudnutie pracovných úloh, mien kolegov alebo telefónnych čísel spolupracovníkov a ich neskoršie spomenutie si, je normálne. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou však zabúdajú častejšie a nespomenú si ani neskôr.
2. Problémy s vykonávaním bežných činností. Veľmi zaneprázdnení ľudia sú občas roztržití, takže niekedy nechajú dusenú mrkvu stáť v hrnci na sporáku a spomenú si na ňu až po jedle. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou pripravia jedlo a nielenže ho zabudnú dať na stôl, ale zabudnú aj na to, že ho vôbec uvarili.
3. Problémy s rečou. Každý má občas problém nájsť správne slovo, ale človek s Alzheimerovou chorobou zabúda aj jednoduché slová alebo ich nahrádza nesprávnymi, a jeho vety potom nedávajú zmysel.
4. Časová a priestorová dezorientácia. Každý občas zabudne, aký je deň a kam vlastne ide, to je normálne. Ale ľudia s Alzheimerovou chorobou sa stratia na vlastnej ulici a nevedia, kde sú, ako sa tam dostali, ani ako sa dostanú domov.
5. Zlý alebo zhoršujúci sa racionálny úsudok. Ľudia sa niekedy tak ponoria do nejakej činnosti, že na chvíľu zabudnú na dieťa, o ktoré sa starajú. Ľudia s Alzheimerovou chorobou úplne zabudnú, že nejaké dieťa existuje. Môžu sa aj nezmyselne obliecť, napríklad si oblečú niekoľko košieľ alebo blúzok naraz.
6. Problémy s abstraktným myslením. Platenie účtov alebo sledovanie výpisov z platobnej karty môže niekoho vyviesť z miery, keď je trocha komplikovanejšie ako inokedy. Človek s Alzheimerovou chorobou môže úplne zabudnúť, čo tie čísla znamenajú a čo s nimi robiť.
7. Odkladáte veci na nesprávne miesto. Každý niekedy niekam zapatroší peňaženku alebo kľúče. Človek s Alzheimerovou chorobou dáva veci na úplne nezmyslené miesta: žehličku do chladničky alebo hodinky do nádoby s cukrom.
8. Zmeny v nálade či správaní. Každý má niekedy zlú náladu. Človek s Alzheimerovou chorobou ale podlieha prudkým zmenám nálady. Náhle a nečakane sa rozplače alebo podľahne hnevu, hoci k nim nemá žiadny zjavný dôvod.
9. Zmeny osobnosti. Ľudské povahy sa bežne do určitej miery menia s vekom. Ale človek s Alzheimerovou chorobou sa môže zmeniť zásadným spôsobom. Niekedy je veľmi zmätený, podozrievavý alebo vystrašený.
10. Strata iniciatívy. Keď je človek niekedy znechutený domácimi prácami, zamestnaním alebo spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce opäť vráti. Človek s Alzheimerovou chorobou môže prepadnúť úplnej pasivite a potrebuje neustále podnety, aby sa do niečoho zapojil.

Vo väčšine prípadov platí, že ten, kto potrebuje otestovať pamäť, na výzvu či odporúčanie od detí nepočúva. Je lepšie, ak test odporučí praktický lekár, ktorý svojho pacienta pozná už pomerne dlho a pacient k nemu má dôveru. Pre pacienta je to predsa len autorita, ktorú akceptuje ľahšie ako vlastné deti a rodinu. Niekedy funguje aj odporúčanie špecialistu – neurológa alebo geriatra.

Niekedy funguje dohoda napríklad oboch manželov alebo partnerov, že na test pôjdu obaja – každý, samozrejme, samostatne, ale vzájomná podpora je pozitívna. Rovnako tak podpora rovesníka – po predchádzajúcej dohode s rodinou pacienta, že kamarát alebo kamarátka pôjdu na test tiež. Je dobré nehovoriť o vyšetrení u lekára, skôr o meraní pamäti, ktoré sa robí aj inde ako u lekárov – napr. na kontaktných miestach Slovenskej alzheimer asociácie, či je zabúdanie rovnaké ako u jeho rovesníkov, alebo nie.

Starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo inými typmi demencie je náročná a v pokročilom štádiu ochorenia sa rodina zvyčajne nezaobíde bez kvalifikovanej pomoci. Ľudia s Alzheimerovou chorobou vyžadujú zvýšenú starostlivosť, a to najmä v neskorších štádiách ochorenia. U každého je prejav aj priebeh ochorenia iný, a tak je na zvážení opatrovateľa, do akej miery a ako dlho je chorý človek schopný byť doma sám a kedy vyžaduje neustálu prítomnosť druhej osoby. Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že vám dochádzajú sily. Len čo stav chorého vyžaduje nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť, je potrebné zvážiť, či sú príbuzní schopní túto starostlivosť zabezpečiť sami, alebo sa obrátia na špecializované zariadenie. Starostlivosť o človeka s demenciou je psychicky aj fyzicky veľmi náročná a v žiadnom prípade nie je zlyhaním, ak sa opatrovatelia rozhodnú využiť pomoc pobytovej služby domova so špeciálnym režimom.

Klient si môže priniesť osobné predmety, ktoré mu pomôžu vytvoriť známe a príjemné prostredie – napríklad dekorácie, obrázky, fotografie alebo ďalšie osobné veci.

Možnosť priniesť väčšie vybavenie alebo nábytok je vhodné vopred konzultovať s konkrétnym zariadením a zohľadniť jeho priestorové možnosti.

Áno, senior môže v sprievode rodiny opustiť zariadenie. O plánovanej neprítomnosti je potrebné vopred informovať personál zariadenia.

V prípade viacdňovej neprítomnosti je potrebné vopred pripraviť aj lieky, ktoré klient pravidelne užíva.

Náš sociálny tím zabezpečuje aktivizáciu, spoločenský život a príjemné trávenie voľného času klientov.

Program sa prispôsobuje záujmom, schopnostiam a zdravotnému stavu seniorov. Aktivity sú zamerané na podporu sociálnych vzťahov a udržiavanie fyzickej i psychickej kondície.

Súčasťou programu môžu byť spoločenské hry, tvorivé dielne, hudobné a filmové posedenia, vedomostné aktivity, pohybové cvičenia, spoločné varenie a pečenie, prechádzky, výlety či podujatia spojené s ročnými obdobiami a sviatkami.

Áno. Rodinu vnímame ako dôležitú súčasť života klienta a poskytovanej starostlivosti. Podporujeme kontakt klientov s ich blízkymi a podľa možností ich zapájame do života klienta v zariadení.

Výška úhrady závisí od konkrétneho zariadenia, druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu poskytovaných služieb.

Aktuálne cenníky nájdete pri jednotlivých zariadeniach. Ak sa v nich neviete zorientovať, radi vám pomôžeme.

Poplatok za pobyt zahŕňa ubytovanie, stravu, pomoc pri odkázanosti, základné sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu, záujmovú činnosť, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu šatstva.

Konkrétny rozsah služieb nájdete v cenníku daného zariadenia.

Niektoré služby môžu byť poskytované ako doplnkové a spoplatnené podľa cenníka konkrétneho zariadenia.

Pred nástupom vám radi vysvetlíme, ktoré služby sú zahrnuté v pravidelnej úhrade a ktoré sa účtujú samostatne.

Stravovanie klientov je zabezpečené pravidelne a s ohľadom na ich potreby.

Spôsob prípravy stravy sa môže v jednotlivých zariadeniach líšiť – môže byť pripravovaná priamo v zariadení alebo zabezpečovaná dodávateľom.

Áno, zabezpečujeme aj stravu pre klientov s diabetom.

V prípade ďalších diétnych alebo zdravotných obmedzení odporúčame možnosti stravovania vopred konzultovať s konkrétnym zariadením.

V určitom rozsahu vieme zohľadniť aj stravovacie obmedzenia.

Konkrétne možnosti je potrebné vopred konzultovať so zdravotným úsekom zariadenia, aby sme vedeli posúdiť, akú stravu dokážeme zabezpečiť.